Egypt

Rozprestierala sa pozdĺž rieky Níl v s ubtropickom podnebí. Bola to jedna z najvyspelejších civilizácií. Panovník bol faraón, ktorí mal hlavnú kráľovskú manželku a niekoľko ďalších. Panovníkov považovali za bohov. Radcov tvorili vyšší a nižší štátny úradníci. Boli tu ešte kňazi a neprivilegované vrstvy.

Trvala od roku 3000 p.n.l. do 2700 p.n.l. Za začiatok Egyptskej ríše sa považuje zjednotenie Horného a Dolného Egypta faraónom Menimom.

 

Datuje sa v rokoch 2700 p.n.l. - 2270 p.n.l. Zakladateľ tejto ríše - Džosér si dal vybudovať pyramídu ktorá sa ako prvá stala známov. Jej architekt bol kráľovský poradca a kňaz Imhotep. Hlavné mesto bolo Mennofer, ktoré sa nachádzalo na území Dolného Egypta. Počas tohto obdobia sa stavali hrobky, chrámy a budovali sa mestá. Postupne sa zdokonaľovali aj stavby pyramíd. Kôli častým nájazdom zlodejov sa začali mnohé stavaťv Údolí kráľov vytesané do skál. Najväčšia pyramída je Cheopsova s výškou 137,3 metra. Do stavieb pyramíd boli zapájaný otroci ale aj roľníci. Stavaniu pyramíd sa venovali 3 mesiace v roku. Ku koncu tejto časti egyptských dejín a roľníci začínajú búriť.

 

Začala v roku 2070 p.n.l. a trvala 280 rokov. Jej zakladateľ parí do jedenástej dynastie faraónov. Jehomeno bolo Mentuhotep l. Počas Strednej ríše boli hlavným mestom Théby. Ríša sa rozšírila o Sýriu a Sinajský polostrov. Z týchto území profitovali, dovážali z nich zlato, meď, slonovinu, otrokov a cédrové drevo. V tomto období vypuklo Veľké povstanie otrokov. Na určitý čas sa im podarilo zvrhnúť faraóna. Týmto činom dosiahli oslabenie krajiny čo využil ázijský kmeň Hyksósov, ktorí ovládli krajinu na 100 rokov. 

 

Nazýva sa aj "zlatým vekom Egypta" a trval od roku 1580 p.n.l. do 170 p.n.l. Za zakladateľa tejto ríše sa považuje Ahmos po tom, čo vyhnal zúzemia Egypta Hyksósov. Zaraďuje sa do 18. dynastie. Hlavným mestom stále ostávajú Théby. 

                            

Hatšepsovet - Vládla po smrti svojho manžela. Vládla ako kráľ. Charakteristický bol pre ňu mužský odev a mierumilovná zahraničná politika, pretože radšej so susediacimi krajinami obchodovala.

Thutmose lll. - Viedol aktívnu zahraničnú politiku, dobylmnožstvo nových území. Získal Sýriu, Palestínu a dostal sa až k povodiu rieky Eufrat. Korisťami z vojen odmeňovalkňazov a tí sa stali preto najbohatšou vrstvou.

Amenhotep lV. - Celý život bojoval proti Amonskému kultu, preto si zmenilmeno na Achnaton. Zakladá nové hlavné mesto Achetaton a presadzuje nového boha, Atona. Jeho manželkou bola jedna z najrajších žien staroveku Nefertiti. 

Tutanchaton - Pod nátlakom Amonských kňazov si zmenil meno na Tutanchamon. Na trón nastúpil ako 9-ročný. Hlaným mestom sa opäť stali Théby.

Ramesse ll. - Tento panovník pochádza z dynastie Ramessovcov. Vytvoril najväčšiu profesionálnu armádu na svete s ktrou tiahol na Sýriu. Tu však nastane stret s Chetitskou ríšou s ktorou bojuje o Sýriu. V roku 1285 p.n.l sa odohrala medzi nimi najväčšia bitka pri Kadeši, ktorá dopadla nerozhodne. Egypt a Chetitská ríša tak podpisujú prvú mierovú zmluvu a tá nebola nikdyporušená.

 

Niekde v období okolo roku 1200 p.n.l. musia faraóni čeliť nájazdom Moských národov a Lýbijských kmeňov. Moc Egypta sa oslabuje až nakoniec úplne upadá. 

 

Neskoré obdobie Egypta prebiehalo v rokoch 1070 p.n.l. - 30 p.n.l. Už tu nevládli Egypťania ale kmene, ktoré mali podmanenú krajinu. Boli to najskôr Núbijčania, potom Asýrčania a Peržania. Tých vyhnal z územia až Alexander Veľký v roku 332 p.n.l. a bol uznaný za legitýýmneho vládcu Egypta. Novým hlavným mestom sa stala Alexandria. Po jeho smrti sa stal vládcomPtolemájos, ktorý zakladá poslednú dynastiu egyptských kráľov.

Posledná panovníčka bola Kleopatra Vll., ktorá vytvára spojenectvo s Caesarom a Egypt sa tak stáva Rímskou provinciou a už nikdy nezískal lesk starovekých čias.