Rímska ríša

Rozprestierala sa na Apeninskom polostrove a to na severe Pádskej nížiny, juhu Sicílie a zvyšok tvorili pohoria s činnými sopkami. Rímska ríša mala 3 základné obdobia: 
                 1. Obdobie Rímskeho kráľovstva (753 p.n.l.-509 p.n.l)
             2. Obdobie Republiky (509 p.n.l.-31 n.l.)
             3. Obdobie Rímskeho cisárstva (31 n.l.-476 n.l.)

Osídľovanie

Apeninský polostrvo obývali Ggréci, Korzovia a Etruskovia. Najvýznamnejší kmeň boli práve Etruskovia, ktorí tomuto polostrovu priniesli vzostup. Obývali najmä oblasť Kampánie. Budovali mestá, ktoré fungovali na systéme federácií, boli výborní spracovači kovov a to spôsobovalo ich túžbu dobýjať mestá. Trúfali si aj na mesto Rím. Na krátky čas sa im ho podarilo ovládnuť. Koniec ich slávnym časom spravili Gréci s ktorými prehrávali v bitkách.
 

Vznik Ríma   

Rozprestieral sa na siedmych pahorkoch, ktoré boli všetky obývané. Medzi nimi sa však nachádzali bažiny, čo spôsobovalo izoláciu jednotlivých pahorkov. Obyvatelia tieto bažiny vysušili a tak ich prepojili. Naväčšia vysušená plocha sa nazýva Forum Romanum. 
Najvýznamnejší králi Rimskeho kráľovstva: Romulus (zakladateľ mesta), Tarquinius Priscus (mal etruský pôvod), Servius Tulius (určil postavenie podľa majetku), Tarquinius Superbus (ním sa končí obdobie kráľovstva po tom, čo ho vyženú z Ríma). 
 

Výboje

Na začiatku tvorilo celé územie Rímskej ríše iba územie mesta Rím. Postupne sa zvačšovalo výbojnými vojnami až obsadilo celý Apeninský polostrov. Aby toto dosiahli museli poraziť mnoho kmeňov, ktoré obývali polostrov. Používali diplomaciu. 
Bojovali so Sabímni (stali sa ich spojencami), Latinmi (L. utvorili federáciu proti Rimanom ale Rimania ich aj tak porazili a tak sa dohodli na spolupráci), Horskými kmeňmi ( Volskovia, Hernikovia, Aiqovia), Etruskovia( s Rímom bojovali o rieku Tiber, ktorá pretekala mestom Veje) a s Keltami, nazývaními aj Galovia (snažili sa dobyť Rím , pretože im zavraždili jedného z náčelníkov ale to sa im nikdy nepodarilo).
Viedli aj Latinské vojny proti Latinom ( na čele s Pyrrhom) a Feničanmi. Feničania budovali faktórie. Najvýznamnejšia bola v Karágu a bol to najväčší konkurent Ríma. 
Taktiež viedli Púnske vojny proti Púnom. Cieľom vojny bolo získať Sicíliu.