Rímske cisárstvo - principát
Tvorilo ho 5 dynastií :
a) Júliovsko-Klaudiovská
b) Flaviovská
c) Dynastia adoptovaných cisárov
d) Dynastia Severovcov
e) Dynastia vojenských cisárov
Júliovsko-Klaudiovská
V tejto dynastií sa narodil mesiá Ježiš Kristus.
Prvý cisár bol Gaius Octavianus Augustus - Vládol od 27 p.n.l do 14 n.l. Využil sympatiu ľudu a autoritu v armáde a sústredil všetku moc do svojich rúk. Stal sa prvým občanom štátu aj prvým senátorom, čiže PRINCEPS INTER PARES čo znamená prvý medzi rovnými. Zmocnil sa všetkých významných funkcií a do senátu dosadzoval svojich ľudí. Prijal titul IMPERATOR CAESAR AUGUSTUS a stal sa 1. cisárom augstom. Riadil sa heslom "chlieb a hry".
Tiberius - Vládol v rokoch 12 n.l.-37 n.l. Bol adoptovaný syn. Robil úsporné opatrenia čo spôsobilo jeho nobľúbenosť. Zaviedol taktiež zákon o urážke majestátu. Za jeho vlády bol umučený Ježiš Kristus.
Caligula - Jeho vláda trvala 4 roky. Bol vychovaný vo vojenskom tábore svojho otca. Zaviedol amnestiu, hry a zrušil zákon o urážke majestátu. Nechal budovať verejné stavby. Všetko toto spôsobilo jeho popularitu. Trpel duševnou chorobou, nechal vymenovať za konzula svojho koňa. Bol zavraždený.
Claudius - Vládol od roku 41 n.l. do 54 n. l. Obdivoval etruskú kultúru. Podporoval politiku "chlieb a hry". Rozšíril územie o Afriku a Palestínu. Vytvoril novú provinciu - Judeu.
Nero - Vládol v rokoch 54 n.l. - 68 n. l. Zmenil sa v tyrana, donútil svoju rodinu k samovražde. Konfiškoval majetok svojich nepriateľov. V roku 64 n.l. vypukol požiar v Ríme a na jeho príkaz z neho obvinili kresťanov kôli čomu sú následne prenasledovaní. Spáchal samovraždu.
Flaviovská
Flavius Vespasiánus - Na príkaz Nera bojoval proti židom v Judei a tieto nepokoje napokon potlačil.
Titus - Vládol od roku 79 n.l. do 81 n. l. Dal vybudovať v Ríme Koloseum.
Domitiánus - Vládol v rokoch 81 n.l. - 96 n.l. nechal sa titulovať na Domuínus et Deus, prenasledoval senátorov. Výsledkom bola jeho vražda.
Za tejto dynastie v roku 79 n.l. vybuchla sopka Vezuv ktorá pochovala Pompeje.
Dynastia adoptovaných cisárov
Nerva - ( vláda 96-98) Nemal následníka tak si adoptoval Trajána.
Trajánus - ( vláda 98-117) Bol skúsený vojenský veliteľ, porazil Dákov aj Peržanov. Dosiahol naväčší územný rozmach Ríma a bol posledný cisár, ktorý viedol úspešnú vojnovú politiku.
Hadrián - (vláda 117-138) Dal vystavať Limes Romanus - sieť opevnení, táborov a strážnych veží. Vybudoval taktiež Hadrian Wall na severe Anglicka.
Antonius Pius - ( vláda 138-161) Za jeho vlády dochádza k rozkvetu ríše, rozvíja sa remeselníctvo, poľnohospodárstvo a žije sa v mieri.
Marcus Aurelius - ( vláda 161-180) Začínajú sa tu problémy ríše. Boje s Pežanmi, Germánskymi a Satmárskymi kmeňmi a Markomanské vojny.
Comodus - ( vláda 180-192) Bojoval s Germánskymi kmeňmi ešte 2 roky po jeho vymenovaní za cisára. Po návrate vedie hýrivý život a je zavraždený Praetoránmi. Jeho smrťou sa končí dynastia.
Dynastia Severovcov
Septimus Severus - ( vládol 193 - 211) Posledné pokojné obdobie Ríma.
Po smrti Septima Severa sa jeho následníci venujú nahmaä zábave a nepodnikajú nové výbojné výpravy. Toto spôsobuje nedostatok otrokov a tak vznikajú kolíni. Kolíni sú pôvodom slobodí roľníci, ktorí však nezvládli platiť prenajatú pôdu a tak sa z nich stávajú otroci.
Alexander Severus - za jeho vlády ríša značne upadá
Caracalla - Vydáva edikt - Constitutio Antoniniana v ktorom sa uvádza, že každobyvateľ získa rímske občianstvo ale urobil tak preto, aby všetci museli platiť dane.